Boccisti ustáli semifinálovú aj finálovú drámu a obhájili zlato z Ria v súťaži párov. Andrejčík sa so ziskom druhého zlata stal v Tokiu našim najúspešnejším športovcom.
V dramatickom finále s Hongkongom sa zasa v závere zdalo, že nového paralympijského víťaza bude musieť určiť tajbrejk, no súper urobil chybu. Z dvojbodového manka na náš pár v záverečnom ende ukrojil len jeden bodík. Mal a mohol vyrovnať, no Hongkongčanka Lau Wai YIan Vivian loptičku, ktorú určite bežne premieňa, poslala vo vypätom momente až za tú našu. A bol koniec. Po výhre 3:2 mohli naši oslavovať.
„Celý deň to boli nervy, dramatické, vyrovnané, náročné duely, no som šťastná ako to dopadlo. Päť rokov sme dreli, aby sme tu podali dobrý výsledok. Posledné tri mesiace sme žili už len bocciou a vyplatilo sa. Pritom v Tokiu bolo všetko inak ako pred piatimi rokmi v Riu. A aj tak sme vyhrali a berieme rovnakú medailu. Možno aj preto, že sme sa snažili nemyslieť na to, že sme na paralympiáde. Brať to ako bežný zápas,“ rozprávala Miška so zlatom na krku. „Už viem, kde skončí. Pri tej z Ria. Ešte mám na ňu v izbe miesto,“ usmievala sa 26-ročná Bratislavčanka.
Miška sa predstavila aj v súťaži jednotlivcov, kde ju vo štvrťfinále stopol Hongkongčan Leung Yuk Wing. Rovnaký boccista, ktorý bojoval spolu s Lau Wai Yan Vivian proti Slovákom dnes vo finále párov. „Aspoň som mu to vo finále párov vrátila,“ usmievala sa Balcová. „Mimochodom, bolo to posledný raz, čo v boccii súťažili muži a ženy v singloch spolu. V Paríži už budeme oddelení. Aj preto beriem tunajšie ôsme miesto z jednotlivcov ako úspech,“ zakončila.
Aj tréner Martin Gabko bol dojatý. „Je to ako sen. S takým malým počtom športovcov, aký na Slovensku máme, je malý zázrak, čo sa nám tu podarilo. Miška aj Samo sú však dvaja maximálne odolní športovci. Síce teraz asi unavení, lebo tu ťahali brutálnu šnúru zápasov, ale určite šťastní. O to viac, ako to v závere vyzeralo. Ani ja som nečakal, že sa súper na konci pomýli,“ vydýchol si Gabko.
Samo Andrejčík viac v Japonsku dokázať nemohol. Šiel si sem aspoň po jednu medailu a má dve. „A obe zlaté. Ale dnes po veľkých infarktových stavoch. Pred hrami som si veru nemohol byť istý, že to takto dobre dopadne. Blahoželalo nám veľa krajín, bol to krásny pocit. Potvrdili sme, že sme dobrí hráči,“ jasal celkovo už trojnásobný paralympijský víťaz Andrejčík.
To bola suverenita. Hoci 24-ročný boccista zo Sniny Samuel Andrejčík s Thajčanom Pornčokom Larpyenom v základnej skupine na hrách v Tokiu prehral, v dnešnom finále súťaže jednotlivcov mu prehru oplatil aj s chlpami. Od začiatku viedol, súpera nepustil ani k bodu a po výhre 4:0 sa mohol tešiť z prvého singlového paralympijského titulu. Mohol si dovoliť poslednú guľu aj odhodiť, o všetkom bolo dávno rozhodnuté.
„Vyšlo mi všetko, čo som chcel. Získať zlato v jednotlivcoch bol po striebre z Ria môj sen a dnes sa naplnil. Som nesmierne šťastný, že to vyšlo,“ jasal Andrejčík so zlatou medailou na krku.
