Naša boccistická reprezentácia pokračuje v sérii turnajov svetového pohára. Ešte ani neodzneli všetky pozitívne hodnotenia z účinkovania Slovákov na kontinentálnom šampionáte v Chorvátsku a už majú za sebou ďalšiu náročnú medzinárodnú konfrontáciu, tentokrát na exotickej brazílskej pôde. Turnaj Curitiba 2025 World Boccia Cup priniesol kvalitné zastúpenie hráčov z celého sveta, pričom sa Slovensko opäť dokázalo presadiť aj medailovo. Postaral sa o to čerstvý majster Európy Róbert Mezík, ktorý v kategórii BC2 opäť potvrdil svoju vynikajúcu formu a príslušnosť nielen k európskej, ale i svetovej boccistickej špičke.
Najlepšie sa s podmienkami vyrovnal Róbert Mezík, ktorý v kategórii BC2 zaznamenáva tento rok jeden úspech za druhým. Hrá naozaj vo veľmi dobrej forme a po tom, čo získal na nedávnych majstrovstvách Európy majstrovský titul, bol nasadenou dvojkou turnaja. V štvorčlennej skupine opäť nenašiel premožiteľa, aj keď v prvom zápase sa potrápil s Kanaďanom Danikom Allardom, ktorého však nakoniec dokázal zdolať pomerom 4:2. „Zo všetkých mojich víťazných zápasov, ktoré som na turnaji v Brazílii odohral, bol tento asi najnáročnejší. Bolo veľmi dôležité zvládnuť ho, nakoľko v skupine som mal ešte nového hráča z Hong Kongu, ktorý od začiatku ukazoval, že môže byť prekvapením turnaja a postúpiť do vyraďovacej fázy“ opísal dôležitosť svojho prvého vystúpenia v skupine Róbert Mezík.
Hoci ide o výborného hráča, pre nášho reprezentanta, hrajúceho dlhodobo vo výbornej forme, bol finálový zápas veľkou výzvou a veril, že v ňom môže uspieť. Začal však až príliš sebavedomo, pričom pozabudol na kvality súpera a dôležitosť účinnej obrany. „Dal som sa zlákať príliš útočnou hrou a nie všetko mi vyšlo. To Brazílčan dokonale využil a do otvorenej obrany dokázal v prvom ende umiestniť štyri loptičky. Keď v ďalšom ende pridal dve, vyzeralo to zle. Stále som však veril, že s tým ešte niečo dokážem urobiť. S tak silným hráčom je to však takmer nemožné bez toho, aby sa aj on dopustil výraznejšej chyby. Tá prišla v štvrtom ende a ja som mal na dosah vyrovnanie.“ Nakoniec rozhodovali centimetre a po prehre 3:6 obsadil Róbert Mezík druhé miesto a získal na turnaji v Brazílii našu jedinú – striebornú medailu. „V našej skupine sa na turnaji zišlo 11 kvalitných hráčov, pričom tesne pred turnajom sa odhlásili ďalší dvaja výborní Argentínčania. Konkurencia bola ešte o niečo vyššia, ako na nedávnych majstrovstvách Európy. V Brazílii som musel čeliť konkurencii minimálne štyroch veľmi silných hráčov z popredných priečok svetového rebríčka. Preto druhé miesto má pre mňa veľkú cenu a som rád, že sa mi opäť podarilo takto výrazne zabodovať. Škoda však finálového zápasu. Finále som si pokazil už v prvej smene a dotiahnuť takéto výrazné zaváhanie so silným súperom je už veľmi ťažké. Moje poďakovanie patrí môjmu kondičnému trénerovi a samozrejme reprezentačnému trénerovi Martinovi Gabkovi, ktorý ma z turnaja na turnaj posúva v kvalite môjho herného prejavu stále vyššie a na každý zápas som skutočne výborne pripravený. Jeho skúsenosti a trénerské schopnosti sú v tomto smere nenahraditeľné.“ zhodnotil v závere svoje účinkovanie na turnaji Róbert Mezík.
Ďalšiemu nášmu skúsenému reprezentantovi Rastislavovi Kurilákovi sa v poslednej dobe nedarí. Nižšie postavenie v svetovom rebríčku tiež znamená, že v základnej skupine musí čeliť vyššie nasadeným hráčom, čo výrazne ovplyvňuje aj šance na postup do ďalšej, vyraďovacej fázy turnaja. Po dvoch prehrách s Portugalčanom Arújom a Brazílčanom Silvom obsadil v skupine tretie miesto, čo ukončilo jeho účinkovanie v súťaži.
20-ročná odchovankyňa ŠK Altius Bratislava Nina Melicherová zatiaľ na turnajoch tejto kategórie zbiera skúsenosti. Napriek tomu odohrala zaujímavé zápasy a naznačila, že sa výkonnostne posúva. Na víťazstvo proti silnejším súperkám to však nestačilo a po troch prehrách obsadila v skupine štvrté miesto.
Slovenských boccistov čaká už na začiatku septembra ďalší turnaj svetového pohára, tentokrát sa predstavia v Kórei, kde sa dá opäť očakávať silná konkurencia, vrátane najlepších hráčov ázijského kontinentu.
Foto: Martin Gabko, archív SZTPŠ